Ako som sa sem dostala?

26. srpna 2015 v 11:43 | Eddemi-Romi |  "Z brucha"
Od registrácie som tu presne minútu a pól a to som stihla ísť medzitým aj na "wécko". Ešte som sa ani poriadne neprihlásila a už to po mne chce nadpis k článku. K akému článku preboha? Veď som sa sem prišla len pozrieť, ako to tu funguje... No tak dobre.

Blog...
Že by som si nejaký založila - to ma napadlo už dávnejšie. Len som čakala na tú pravú chvíľu, kedy ma osvieti a prídem na tú úžasnú, spásonosnú myšlienku, akým smerom by som chcela môj blog poňať. Nie nestrachujte sa. Žiadna osvecujúca myšlienka ma dnes nenavštívila. Ani múdrejšou som sa nestala. Nič z tohto sa nekoná. Len som si jednoducho povedala - urobím to.

Hm. A ďalšia dilema!
Túto polemiku som mala tiež vždy, pri pomyslení na vlastný BLOG.
Ako to pojmem? Urobím si anonymný blog a budem písať úúúúplne všetko tak ako cítim? Úprimne a bez obalu? Na plnú hubu? Alebo budú moji známi vedieť, že som to ja a budem si musieť dávať pozor nato čo "vypustím z pusy"?
Po pravde chcela som, aby môj blog bol bez obalu, ale zároveň som sa nechcela pred nikým skrývať a báť sa toho, že niekto príde nato, že mám nejaký blog.
Bohužiaľ som dospela k názoru, že tieto dve želania nejdú dokopy.
A tak sa úžasná Romi napokon rozhodla, že spraví kompromis. Sľúbila som si, že budem písať otvorene a pustím sa aj do tém, o ktorých možno moje okolie nevie, že o nich vôbec premýšľam... Ale zároveň stále budem mať na pamäti, že nie som anonymná a ak prídem náhodou do konfrontácie "z očí do očí" - budem si za svojimi slovami stáť.

Čiže bohužiaľ... Nebudem si tu verejne nadávať na kamošku Lujzu ako sa špára v nose, keď sa to vôbec nehodí, ani internetovo neodsúdim susedu zato, že mi vadí jej cyklaménová károvaná sukňa - lebo je proste ODPORNÁ! Nie, nie...
Do kelu! Úprimne?
Trochu ma to predsa len serie. Veď poznáte ten pocit, keď potrebujete vypustiť "paru" a povedať veci proste tak ako sú. A keď to poviete verejne pred ľuďmi, ktorí vás nepoznajú, tak aj ich názory sú nezaujaté a beriete ich inak... Lenže už som sa rozhodla. A tak teda - budem blogovať takto, s kompromisom v žalúdku.
Nemám zatiaľ žiaden plán.
Ani štruktúru.
Ani cieľ.
Opäť raz sa nechávam unášať len tak a čakám, čo z toho "vypadne". Proste celá ja.
Vítam sa na tomto blogu. Usmívající se
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jullie Jullie | 26. srpna 2015 v 17:18 | Reagovat

Prajem uspesny start v blogovom svete, som zvedava ako ti pojde kompromis kedze sa to podla mna neda.  Ja tiez takto anonymne, ved kto pozna Jullie vie o com je rec. Mas super dizajn!

2 Eddemi Eddemi | 26. srpna 2015 v 22:13 | Reagovat

[1]: Och! Dakujem ti, moja draha Jullie!
Myslim, ze kompromis ide, len sa clovek musi zmierit vnutorne s tym, ze nemoze pisat uplne o vsetkom, o com by chcel. Resp. moze, ale nie touto cestou:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama